
Hosted by euBrief · SK

Prečo slovenský priemysel nevyužíva európske financie na dekarbonizáciu viac a rýchlejšie? Expertky z EIB a Modernizačného fondu vysvetľujú, ako úspešne kombinovať granty s úvermi pre zelenú transformáciu.Podniky náročné na spotrebu energie, ktorých výroba navyše zanecháva výraznú uhlíkovú stopu, stoja pred veľkou výzvou – elektrifikácia, dekarbonizácia a zvyšovanie energetickej efektívnosti si vyžadujú masívne investície. V európskych zdrojoch sú pritom pripravené miliardy eur, ktoré by firmám mali pomôcť prechod na čistejšiu produkciu zvládnuť.„Investície nie sú problém. Problém je dobre pripravený projekt, ktorý je skutočne dlhodobý a na konci dňa aj prinesie želaný efekt dekarbonizácie,“ zdôrazňuje v diskusii Zuzana Kaparová z Európskej investičnej banky.Podľa Andrey Štefánikovej, poverenej riadením Modernizačného fondu, je kľúčom k úspechu včasná príprava. „Tí najúspešnejší nie sú tí, ktorí nám prví podali žiadosť, ale tí, ktorí sa nad tým naozaj zamysleli a hlavne mali žiadosti alebo tie projekty už dlhšie pripravované,“ upozorňuje.V diskusii, ktorá bola súčasťou podujatia Dekarbonizácia 2026, sme sa zamerali na to, ako môžu firmy tieto finančné mechanizmy využiť, kombinovať a prečo slovenské podniky vnímajú klimatické ciele skôr ako riziko než ako príležitosť.V podcaste si tiež vypočujete:aký je rozdiel medzi návratným financovaním z EIB a grantmi z Modernizačného fondu,prečo Slovensko v čerpaní prostriedkov na dekarbonizáciu zaostáva za susedným Českom či Poľskom,v akom stave je aktuálna 700-miliónová obálka z Modernizačného fondu na dekarbonizáciu priemyslu a či sa alokácia stihne vyčerpať,ako môžu firmy získať technickú asistenciu a poradenstvo pri príprave svojich investičných zámerov,prečo je dôležité nečakať na vyhlásenie výzvy, ale mať pripravený dlhodobý strategický plán dekarbonizácie.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu adam.bajla@eubrief.skEV 166/23/EPP10. ročník, č. 8/2026

Za nabíjanie auta či ohrev vody môžu ľudia dostať zaplatené. Jan Hincl vysvetľuje, ako flexibilná spotreba pomáha sieti aj rodinnému rozpočtu.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu adam.bajla@eubrief.skEV 166/23/EPP10. ročník, č. 7/2026

Andrej Gajdoš bol od mája 2024 predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). V apríli 2026 predčasne vo funkcii skončil. Predtým pôsobil aj ako štátny tajomník pod agroministrom Jánom Mičovským (OĽaNO). V podcaste si vypočujete:Prečo Andrej Gajdoš predčasne skončil vo funkcii predsedu SPPK,či jeho rozhodnutie súviselo s akreditáciou PPA,ako sa mu komunikovalo s ministerstvo pôdohospodárstva a PPA,ako s odstupom času vníma trestné oznámenie od ministra Takáča,čo mu vadí na poľnohospodárskej politike Slovenska,prečo SPPK pod jeho vedením viac komunikovala európske témy,či je podľa neho poľnohospodárstvo pre súčasnú vládu prioritou. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu adam.bajla@eubrief.skEV 166/23/EPP10. ročník, č. 6/2026

Monika Martišková z CELSI búra mýty o tom, že klimatické ciele zabijú slovenský priemysel. Kým oceliarne a cementárne čaká „zelený reset“, dáta ukazujú, že práca v nich stále bude. Žiadaní však budú digitálne zruční pracovníci, pozície s nízkou kvalifikáciou zaniknú. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu adam.bajla@eubrief.skEV 166/23/EPP10. ročník, č. 5/2026

Daniel Klimovský je odborníkom na územnú samosprávu z katedry politológie na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako analytik spoločnosti Regiolab a je tiež mestským poslancom v Bratislave. Je jedným z autorov pozičného dokumentu k reforme verejnej správy podľa zadania Združenia samosprávnych krajov SK8 a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).V podcaste sme sa pýtali:Ako vznikal pozičný dokument krajov, miest a obcí k reforme verejnej správy,či sa dá navrhovať reforma bez účasti veľkých miest,prečo samosprávy nečakajú na návrh reformy zo strany štátuči je oprávnená kritika malých obcí, že dokument vznikal o nich bez nich,prečo návrh nepočíta so zlučovaním obcí,či existuje niečo ako ideálna veľkosť obce,čo je to povinná medziobecná spolupráca,prečo pozičný dokument nerieši otázku počtu a hraníc vyšších územných celkov.ako riešiť problém veľkého množstva starostov a volených zastupiteľov,či je potrebné meniť volebný systém a zriadiť druhú, regionálnu komoru parlamentu. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu adam.bajla@eubrief.skEV 166/23/EPP10. ročník, č. 4/2026

Alebo - čo sa nezmestilo do tlačovej správy.Šéfredaktorka Zuzana Gabrižová a vydavateľ Radovan Geist sa rozprávajú o najväčšej zmene Euractiv.sk za viac ako 20 rokov jeho existencie. Vrátime sa k úplným začiatkom "garážového start-upu", porovnáme osobné skúsenosti, poďakujeme komu poďakovať treba a vysvetlíme ako sa začala písať nová kapitola partnerstva so SME.Veríme, že pri nej zostanete s nami. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu adam.bajla@eubrief.skEV 166/23/EPP10. ročník, č. 3/2026

Aby sa Rómovia na Slovensku necítili ako občania druhej kategórie, by sme ich my ako majorita tak nemali vnímať. Nemali by sme sa zmieriť s tým, v akých podmienkach musia žiť svoje životy, ani hádzať vinu na ľudí, ktorí žijú v chudobe. Rovnako dôležité je, aby mali reálny prístup k spravodlivosti a mohli sa účinne brániť, ak sa im stane krivda, vraví v podcaste pre EURACTIV Slovensko Michal Zálešák.Michal Zálešák je advokát spolupracujúci s Európskym centrom pre práva Rómov. Zastupoval obete policajného násilia z Moldavy nad Bodvou pred Európskym súdom pre ľudské práva, stál pri prvom rozsudku štrasburského súdu potvrdzujúcom diskrimináciu rómskych detí a za odškodnením Rómov z Nižných Kapustníkov po nezákonnom zbúraní ich obydlí. Za svoje zásluhy sa v roku 2025 stal držiteľom ocenenia Lúč z tmy.V podcaste sa dozviete:Ako sa za posledné roky vyvíjalo postavenie Rómov na Slovensku,aký význam mal rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade policajnej razie v Moldave nad Bodvou a či sa z neho Slovensko poučilo,ako dĺžka súdnych konaní ovplyvňuje pocit spravodlivosti u obetí porušenia práv,kde Slovensko najviac zlyháva pri ochrane práv Rómov,v akom stave je riešenie segregácie rómskych detí v slovenskom školstve a žaloba Európskej komisie,aký priestor majú regionálne a miestne samosprávy pri predchádzaní diskriminácie.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu bajla@euractiv.skOdoberajte denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP10. ročník, č. 2/2026

V prvom novoročnom podcaste sa redakcia portálu EURACTIV Slovensko rozpráva o témach, ktoré za uplynulé obdobie definovali vzťah Slovenska k Únii a vybraných trendoch, ktoré budú dôležité aj pre rok 2026.V podcaste sa šéfredaktorka Zuzana Gabrižová rozpráva s vydavateľom Radovanom Geistom o ekonomických vyhliadkach Európy v časoch medzinárodných turbulencií;s redaktorkou Barbarou Zmuškovou o otvorených sporoch Slovenska s Európskou komisiou;s redaktorkou Natáliou Silenskou o tom, kam sa posúva európska obranyschopnosť a podpre Ukrajiny as redaktorkou Irenou Jenčovou o odfázovaní ruskej ropy a smerovaní dekarbonizačných snáh. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu bajla@euractiv.skOdoberajte denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP10. ročník, č. 1/2026

Donald Trump sériou kontroverzných krokov v oblasti bezpečnosti stavia EÚ do čoraz zložitejšej situácie. Najnovšie správy o možnom útoku USA na Venezuelu by podľa amerikanistu ovplyvnili aj Európu – ekonomicky, no najmä politicky. „Rozhodne by to prinieslo ďalšie politické trieštenie Európy. Pre Trumpa by to bola zároveň ďalšia možnosť, ako si kategorizovať štáty, ktoré sú na jeho strane, a ktoré nie,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Ján Hornát.Ján Hornát je vedúci Katedry severoamerických štúdií na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.V podcaste sa dozviete:Či sa Trumpovi podarilo ukončiť „Pax Americana“, ako to tvrdí nemecký kancelár Friedrich Merz,či novou národnou bezpečnostnou stratégiou vyhlásil Európe „kultúrnu vojnu“ a ako ju chce zmeniť,čo naznačuje pozvánka Roberta Fica do USA a či Slovensko patrí medzi vybrané štáty EÚ, s ktorými chcú Spojené štáty prehlbovať vzťahy.nakoľko je realistické, aby Európa do roku 2027 prevzala väčšinu záväzkov v NATO, ako to údajne od nej môžu chcieť USA,aký dosah majú na Trumpa obmedzenia od Kongresu,pred akú dilemu by EÚ postavil americký útok na Venezuelu.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu bajla@euractiv.skOdoberajte denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 49/2025

Slovak Investment Holding spustil finančný nástroj, ktorým do ekonomiky naleje až 650 miliónov eur. Firmy môžu žiadať o zvýhodnené úvery na inovácie a môžu pritom získať až 30 percent ako grant. „Ku koncu septembra bolo podpísaných 224 úverov za 82 miliónov eur. A to bol prvý plnohodnotný kvartál. To znamená, že dopyt je značný,” hovorí generálny riaditeľ SIH-u Peter Fröhlich. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu bajla@euractiv.skOdoberajte denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 48/2025