Po Maďarsku je Slovensko druhou najviac polarizovanou krajinou v Európe. Krajina na to dopláca nielen zvýšeným príklonom k antisystému a nenávisti, ale aj menšou schopnosťou produkovať bohatstvo. „Ak si neveríme, tak nespolupracujeme. Potom máme menšiu chuť vytvárať aj obchodné partnerstvá, biznis je ťažkopádny, bujnie byrokracia a krajina je menej atraktívna pre investorov aj mladých ľudí,“ hovorí výskumník Hugo Gloss z DEKK Inštitútu.

Dôvera je na Slovensku historicky veľmi nízka a od 90-tych rokov sa prakticky nemení. Iným ľuďom dôveruje len štvrtina slovenskej populácie. To je veľký kontrast s inými vyspelými krajinami, ktorým sa darí ekonomicky napredovať. Napríklad vo Fínsku je dôvera v spoločnosti až na úrovni 70 percent. Krajina pritom dosiahla prosperitu len relatívne nedávno, má za sebou občiansku vojnu v roku 1918 aj zimnú vojnu so Sovietskym zväzom v roku 1939.

„Fínom sa podarilo vybudovať novú identitu spoločnosti a fungujúci štát vďaka spolupráci politických a biznisových elít,“ vysvetľuje výskumník Gloss rozdiel medzi Fínskom a Slovenskom.

Ak by sa politici rozhodli polarizáciu a nedôveru v spoločnosti potláčať a nie ťažiť z nej voličský potenciál, pomohlo by to aj verejným financiám. Všeobecná dôvera v systém sa totiž prejavuje aj v ochote platiť dane, ktorá je na Slovensku pomerne nízka. Vzniká začarovaný kruh, v ktorom veľa ľudí vyjadruje ochotu platiť dane až po tom, ako sa zlepšia verejné služby, ale tie sa nemôžu zlepšiť, ak sú finančne podvýživené. „Je to podobná debata ako o vajci a sliepke. Možno by pomohlo už len to, ak by občania mali pozitívnu skúsenosť s ochotnými a kompetentnými úradníkmi, aby sa zlepšil ich názor na fungovanie štátneho aparátu a ich ochota financovať ho,“ dodáva H. Gloss.

Nedôvera v spoločnosti živí aj antisystém a nostalgiu za socializmom, ktorú pociťujú viac ako dve tretiny spoločnosti. Dôvodom je čiastočne pocit subjektívnej chudoby, ale u veľkej časti manuálne pracujúcich ľudí je to aj strata spoločenského kreditu, ktorý kedysi mali. Mäsiari, baníci a iné podobné profesie mali za bývalého režimu často rovnaké spoločenské postavenie ako profesori, učitelia, či lekári. To sa s nástupom trhového kapitalizmu stratilo a tieto vrstvy sa s tým ťažko vyrovnávajú. „Spolu so všeobecným nárastom narcistických vlastností to vytvára spoločnosť, v ktorej sa časť ľudí necíti dobre a preto sa obracajú proti systému.“

Priveľa ľudí na Slovensku by chcelo „blahobyt kapitalizmu a zodpovednosť socializmu.“ Veria tak chyméram a volia antisystémové strany, ktoré nedokážu krajinu posunúť vpred a ďalej rozkrúcajú špirálu polarizácie a nedôvery. „Ak sa nespamätáme, môže nás čakať scenár ako v Severnom Írsku v podobe občianskej vojny,“ dodáva Hugo Gloss z DEKK Inštitútu. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

Ako dôvera zvyšuje prosperitu a HDP krajiny
Ako súvisí polarizácia s byrokraciou a ochotou platiť dane
Prečo 65% Slovákov verí, že socializmus je lepší systém
Ako by vláda mohla zvýšiť dôveru v spoločnosti
Aké následky čakajú Slovensko, ak sa situácia nezlepší

See omnystudio.com/listener for privacy information.