
Hosted by Ringier Slovakia Media s.r.o. · SK

V relácii Trefné strieľanie pokračujeme v predsezónnych rozhovoroch so zástupcami extraligových klubov. Naše pozvanie do štúdia ŠPORT.sk prijal prezident úradujúceho majstra HK Nitra Miroslav Kováčik. V rozhovore otvorene hovoril o odchodoch Samuela Bučeka či trénera Andreja Kmeča, prezradil aj rozpočet na hráčsky káder. Počas dlhého rozhovoru sa vyjadril k viacerým témam, napríklad aj k Lige majstrov či práci s fanúšikmi.

Začínal s futbalom v domácom Bardejove, vyskúšal si akadémiu anglického tímu Bristol City, no napokon svoje uplatnenie našiel pod strechou haly. Do najnovšej epizódy videopodcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie súčasný šéf slovenského futsalu Norbert Sališ.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil aktuálny stav tohto dynamického športu na Slovensku. Okrem ambícií národného tímu a úspechov klubovej scény však neváhal otvoriť aj takzvané „Pandorine skrinky“, ktoré dlhodobo rezonujú v športových kuloároch a o ktorých sa často hovorí len pošepky.Hoci je futsal na Slovensku často v tieni klasického futbalu, jeho úroveň sa podľa Sališa podarilo po funkcionárskej aj finančnej stránke stabilizovať. Národný tím má smelé plány zabojovať o miestenku na svetovom šampionáte, zatiaľ čo na klubovej úrovni robí fantastickú reklamu Lučenec. Ten dokáže s minimálnym rozpočtom konkurovať v Lige majstrov aj takým gigantom, akým je slávna Barcelona, čím dokazuje, že za relatívne málo peňazí sa dá robiť mimoriadne kvalitný šport a prestížna šou.Témou rozsiahlej diskusie bol aj vzťah futsalu so Slovenským futbalovým zväzom (SFZ), pod ktorého hlavičku hnutie patrí. Sališ otvorene priznal, že spolupráca v minulosti vôbec nefungovala a halový šport bol dlhodobo na vedľajšej koľaji. „Každý z futbalu sa dvadsať rokov, pekne povedané, vykašľal na futsal. Prístup bol v štýle: ‚Tu buďte, robte si vo svojej kancelárii ten futsal a buďte radi, že vám niečo vyhodíme, len nás neotravujte,‘“ opísal historickú frustráciu z ignorovania zo strany futbalových štruktúr.Emočne ostrá debata sa však rozprúdila aj pri porovnávaní futsalu s populárnym malým futbalom. Sališ zdôraznil priepastný rozdiel medzi týmito dvoma odvetviami. Kým futsal je podľa neho prísne výkonnostný šport s dlhodobými desaťmesačnými súťažami, prísnou infraštruktúrou a kategóriami, malý futbal vníma skôr ako voľnočasovú aktivitu zameranú na krátkodobé turnaje pre partičky kamarátov.Práve v boji o hráčov a pri prezentácii športu verejnosti dochádza medzi týmito tábormi k výrazným trecím plochám. „Ak niekto príde do haly, zoberie si futsalovú loptu, hrajú štyria na jedného podľa futsalových pravidiel a povie, že hráme malý futbal, s tým sa ja osobne veľmi nestotožňujem,“ vyjadril sa kriticky.

Každý dvadsiaty zamestnanec na Slovensku je cudzinec. Na daniach a odvodoch zaplatia miliardu ročne, čo vykrylo napríklad celé trináste dôchodky, hovorí ekonóm z SAV Vladimír Baláž. Slovensko podľa neho demograficky nevymrie, no konkrétne regióny sa vyľudnia. Už teraz v nich klesajú ceny nehnuteľností. Budú v Bratislave ceny bytov do nekonečna rásť? Majú politici sľubovať stavanie bytov? Starnutie populácie má aj výhody.V podcaste s ekonómom Vladimírom Balážom sa dozviete:– od 1. minúty – že na nehnuteľnostiach sa dá prerobiť, ak je vysoká inflácia;– po 6:00 – že pánom na trhu je momentálne zamestnanec, ktorý si môže vypýtať viac;– od 10:30 – prečo si u nás budú aj v budúcnosti ľudia kupovať nehnuteľnosti;– po 12:00 – či do budúcna klesnú ceny nehnuteľností alebo nie;– od 13:00 – ktoré regióny Slovenska sa budú vyľudňovať;– po 14:30 – či treba stavať byty a či je to správny politický sľub;– od 15:00 – že Bratislava je v podstate prázdna a málo zastavaná;– po 16:50 – či je sľub stavať byty realistický;– od 18:00 – či treba progresívne zdaniť investičné byty boháčov, ktorí umelo zvyšujú ceny nehnuteľností;– po 19:30 – či v tejto oblasti existuje dobré riešenie;– od 21:00 – čo nám prinesie demografická zmena;– po 21:40 – že sa u nás znásobil počet migrantov za prácou;– od 22:30 – že cudzinci pracujúci na Slovensku nám platia ekvivalent trinástych dôchodkov;– po 25:00 – či je migrácia ekonomicky nevyhnutná a prečo cielene dovážame ľudí zo Srí Lanky a Filipín;– od 26:45 – aké výhody nám prinesie starnutie populácie;– od 29:00 – čo je ekonomický problém Slovenska;– po 32:00 – podľa akých bodov alebo riešení vo volebnom programe rozoznáme, či sú politici kvalifikovaní;– od 34:00 – že treba zvýšiť dane z nehnuteľností a urobiť nepopulárne a dlhodobé opatrenia.

Extrémna vlna horúčav ukázala reálny stav slovenských nemocníc. Kým pacienti mali v izbách vysoké teploty a nosili si vlastné ventilátory, minister Kamil Šaško vyhlásil, že klimatizácie nemajú prednosť pred obstaraním napríklad CT prístrojov. Mlčaniu štátu sa však mnohí ľudia nedokázali prizerať, a preto prevzali iniciatívu do vlastných rúk. Informovali sme o tom, že malá rodinná firma počas víkendu na vlastné náklady oblepila špeciálnymi fóliami celé oddelenie ružinovskej nemocnice, kde pacienti mali na izbách viac ako 42 stupňov Celzia, či o tom, že tri aktivistky sa rozhodli vyzbierať 380-tisíc eur na klimatizácie pre viaceré nemocnice.Po vlne kritiky ale aj solidarity pre nemocnice sa včera minister zdravotníctva za svoj výrok ospravedlnil a sľúbil nemocniciam 250 klimatizácií. Prečo by klimatizácia v nemocnici nemala byť nadštandardom a čo odhaľuje iniciatíva občanov, ktorí sa rozhodli nemocniciam pomôcť? Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Už 12. augusta sa nad Slovenskom odohrá výnimočné nebeské divadlo. Čiastočné zatmenie Slnka u nás zakryje až 90 % slnečného disku.Kým sa Európa chystá na sledovanie vesmírneho úkazu, v raketovom priemysle sa dejú nečakané zvraty. Čína šokovala svet, keď úspešne otestovala a zachytila prvý stupeň svojej rakety Dlhý pochod 10B na morskej plošine. Naopak, spoločnosť SpaceX síce úspešne vypustila prvé satelity Starlink z lode Starship, no opäť bojuje so zlyhaním motorov pri pristávaní nosiča Super Heavy. NASA dokonca potvrdila, že posádka misie Artemis 3 do Starshipu vôbec neprestúpi.O vesmírnych novinkách a hlavne o tom kedy, kde a hlavne ako bezpečne pozorovať blížiace sa zatmenie sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktor Maroš Žofčin a astrofyzik Marek Jurčík.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Kedy presne uvidíme 12. augusta zatmenie Slnka, prečo bude večerné pozorovanie výhodné a kde vo svete bude úplné.Prečo môže aj krátky pohľad do Slnka natrvalo vypáliť sietnicu bez toho, aby ste cítili akúkoľvek bolesť.Prečo nepozorovať cez diskety či začmudené sklíčka a prečo zváračské okuliare musia mať stmavnutie aspoň na úrovni DIN 13.Ako Čína potichu otestovala raketu Dlhý pochod 10B a zachytila ju inovatívnym spôsobom pomocou lán.Prečo nosič Super Heavy opäť havaroval a prečo astronauti pri prvej misii Artemis do Starshipu neprestúpia.Ako zatmenie Slnka v roku 1919 pomohlo dokázať Einsteinovu teóriu relativity a prečo to malo po prvej svetovej vojne obrovský politický význam.Ďalšie informácie k téme nájdete aj v tomto článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/0qjhoWC/blizi-sa-zatmenie-slnka-dajte-si-pozor-na-oci-ako-ho-pozorovat-bezpecne-a-pohodlne/ Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Ochrana detí pred obsahom zobrazujúcim sexuálne zneužívanie alebo narušenie súkromia Európanov? Iba pred nedávnom Európska únia predĺžila platnosť kontroverzného nariadenia — takzvaného Chat Control. A to až do jari 2028. Veľké technologické spoločnosti môžu legálne skenovať vaše správy, na dobrovoľnej báze. Cieľom má byť ochrana maloletých na internete, teda hlavne identifikácia správ, ktoré obsahujú sexuálne zneužívanie detí. Prečo odborníci tvrdia, že Chat control páchateľom v skutočnosti nezabráni v protiprávnom konaní, ale naopak zničí súkromie slušných občanov? A môžu teraz veľké firmy čítať naše súkromné konverzácie? V európskom videopodcaste sme sa o tejto téme rozprávali s odborníkom na kyberbezpečnosť a súdnym znalcom Ivanom Makaturom. Ten označuje európske opatrenie Chat Control za „špehovanie“, ktoré by znamenalo absolútnu stratu súkromia. Argumentácia, že kontrolou verejného kyberpriestoru odhalíme zločincov, je podľa neho falošnou dilemou. Skutoční predátori z kriminálneho podsvetia sú totiž technicky zruční a dokážu si naprogramovať vlastné šifrovacie nástroje, aby sa skenovaniu vyhli, vysvetľuje Makatura. Výsledkom by tak podľa jeho slov bolo iba to, že štát by monitoroval 99 % nevinných ľudí, kým skutočným páchateľom by nariadenie v trestnej činnosti vraj nezabránilo. Počúvate a pozeraté videopodcast Európa, ktorý vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom. Víta vás Frederika Lodová.

V časoch pred pandémiou, keď sa slovenskej ekonomike darilo, hľadali na našom trhu práce uplatnenie najmä Ukrajinci. Tí aj naďalej tvoria zhruba tretinu všetkých zamestnancov zo zahraničia. Za posledné dva či tri roky sa k nim však približujú ďalšie dve skupiny ľudí: pracovníci z juhovýchodnej Ázie a z bývalých sovietskych štátov. Aký vplyv má príliv pracovníkov z cudziny na našu životnú úroveň, priblíži vo videopodcaste Aktuality Nahlas Michal Páleník, analytik Inštitútu zamestnanosti.„Štatistiky ukazujú, že vysokoškolsky vzdelaných ľudí prichádza minimum,“ hovorí odborník. Väčšinou sú to muži so stredoškolským vzdelaním, ktorí si prídu na pár rokov zarobiť.„Až na niekoľko tínedžerov v Bratislave pracovní migranti obvykle nekonkurujú domácim pracovníkom,“ myslí si odborník. Cestu k trvalému pobytu majú ľudia z ďalekých krajín omnoho viac zarúbanú ako napríklad v Česku.„Čo by lákalo človeka z Indie zostať na Slovensku, keď tu nemáme ani jedno kriketové ihrisko?“ pýta sa Páleník.Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Ligový kolotoč sa definitívne roztočil a najvyššia futbalová súťaž na Slovensku má za sebou 1. kolo, ktoré prinieslo niekoľko veľkých okamihov, či už pozitívnych, alebo aj negatívnejších. O tom najpodstatnejšom sme debatovali v 94. epizóde relácie Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.V poradí 34. ročník elitnej slovenskej futbalovej ligy má čerstvo odohraté úvodné kolo, v ktorom padlo až 20 gólov, no zároveň so sebou prinieslo viacero zaujímavostí.Napríklad ako tvrdé slová trénera AS Trenčín Ricarda Moniza na svojho zverenca Huga Páveka, ďalší konflikt medzi útočníkom Podbrezovej Radkom Šilerom a trénerom Michaloviec Antonom Šoltisom, tvrdá premiéra pre nováčika z Banskej Bystrice proti Slovanu Bratislava hviezdneho Yayu Tourého alebo osemgólová šialená prestrelka pod Dubňom.O tom najdôležitejšom sa v 94. epizóde relácie Kam si to kopol? na ŠPORT.sk porozprávali futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s bývalým ligovým zakončovateľom Tomášom Majtánom.

Robert Kaliňák pozval novinárov do nového sídla ministerstva obrany, aby im ukázal, že kritika drahej rekonštrukcie takzvanej Kukurice bola podľa neho neoprávnená. Počas mediálneho dňa vysvetľoval ceny kuchyniek, sedačiek, machovej steny aj ďalšieho vybavenia budovy.Kožené sedačky za približne 14-tisíc eur napokon ministerstvo nekúpilo. Minister tvrdí, že sa do priestorov nezmestili, podľa dostupnej dokumentácie však boli niektoré menšie než sedačky, ktoré ich nakoniec nahradili. Kuchynky za takmer osemtisíc eur bez spotrebičov minister obhajuje drahšími materiálmi a životnosťou. Machová stena za viac ako 130-tisíc eur má odolať aj horúčavám, pred vtákmi ju však museli chrániť ultrazvukovými plašičmi.Pôvodne mala rekonštrukcia stáť necelých 35 miliónov eur a v budove mali byť okrem kancelárií aj ubytovacie priestory pre vojakov. Po nástupe Roberta Kaliňáka sa z nej stalo čisto administratívne sídlo a rozpočet výrazne narástol. Minister dnes hovorí o stavebných nákladoch 49,6 milióna eur, konečnú cenu však stále nepoznáme.Čo teda mediálny deň v Kukurici skutočne ukázal, ktoré ministerské vysvetlenia neobstoja a koľko môže nové sídlo obrany napokon stáť? Aj o tom sme sa rozprávali s reportérom Petrom Sabom.

Leto v slovenskom klubovom futbale prinieslo poriadny prievan, ktorý sa výrazne prehnal aj úradujúcim majstrom z Tehelného poľa. Kým trénerský štáb prešiel radikálnou obmenou a káder opustilo niekoľko kľúčových postáv, pozícia trénera brankárov zostala pevná. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! preto prijal pozvanie Ján Mucha, bývalý reprezentačný brankár a súčasný odborník na brankárov v ŠK Slovan Bratislava.V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie klubu počas mimoriadne turbulentného leta, priblížil zákulisie voľby nového kapitána v kabíne, no predovšetkým odborne a bez servítky zhodnotil výkony svojich kolegov na najvyššom medzinárodnom fóre.Zostať v realizačnom tíme po príchode nového hlavného trénera a kompletne nového realizačného štábu býva vo futbalovom prostredí skôr raritou. Ján Mucha si však svoju pozíciu udržal a spoločne s kondičným trénerom zostali dôležitým spojivom v klube. Hoci príchod nového kouča znamenal aj okamžitý prechod komunikácie do anglického jazyka, rozdelenie úloh a vzájomná spolupráca si sadli nad očakávania.„Nemyslel som si, že dostanem toľko voľnosti a toľko dôvery. Každý máme zodpovednosť za svoju sekciu a v tomto nám dal tréner voľnú ruku, hoci nás predtým nepoznal a nevidel našu prácu,“ opísal fungovanie v novom trénerskom zložení „belasých”.Výraznou témou diskusie bola aj samotná obmena na brankárskom poste úradujúceho majstra. Po odchode Martina Trnovského, ktorý hľadal priestor pre pravidelné chytanie, muselo vedenie rýchlo reagovať a priviedlo Aleksandara Popoviča. Ten vytvoril silnú dvojicu s Dominikom Takáčom, pričom podľa Jána Muchu je v dnešnom modernom futbale národnosť hráča nepodstatná a rozhoduje výlučne kvalita, zdravá konkurencia a prínos pre tím na ceste pohárovou Európou.Diskusia sa prirodzene preklopila aj k analýze výkonov brankárov na MS vo futbale 2026. Slovo padlo na prekvapivé ťahy marockého strážcu troch žrdí Yassinea Bounoua, nevšednú chybu Thibauta Courtoisa, ale aj na osobné spomienky Jána Muchu z majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike.Práve pri téme oficiálnych lôpt sa inak analytický a pokojný tréner neubránil poriadnej dávke emócií. „Odvtedy som takú zlú loptu nevidel,“ zaspomínal si s úsmevom na neslávne známu loptu Jabulani, ktorá pred 16 rokmi menila smer letu absolútne nepredvídateľne.Ján Mucha v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký je jeho názor na pôsobenie Martina Dúbravku v anglickej Premier League, ako vníma brankárske prešľapy, ktoré dokážu ukončiť sľubne rozbehnutú kariéru, prečo mladí chlapci v špičkových akadémiách už nechcú chytať, a aké šance dáva slovenskému majstrovi v ťažkých európskych predkolách.